Ťažké kroky sa rozľahlí nocou sťa zvonenie na poplach -
nemáš čas ani v rozlúčke povedať, čo by si chcel.
Kone-tátoše s dupotom cválajú po cestách-necestách,
ktovie, kam nesú jazdcov a kde majú konečný cieľ.

Tento čas šťastiu nežičí, zlostne nám pritiahol popruhy -
čo aj cválame za šťastím, stále je o hlavu vpred.
No v tých dostihoch strácame priateľov jedného za druhým,
ani nevieme kedy, len zrazu ich vedľa nás niet.

Ešte dlho si budeme zamieňať požiare s ohňami,
dupot bagančí nám bude nadlho zlovestne znieť.
Detské hry budú o vojne, aj keď pod starými názvami,
ešte dlho v nás bude žiť napoly preťatý svet.

Keď už dohrmí, dohorí, očiam sa od plaču uľaví,
keď aj uštvané kone už pod nami zostanú stáť,
keď sa dievčence prezlečú z plášťov, keď doznejú oslavy,
vtedy nesmieme zabudnúť, odpustiť, podarovať.