Jéj, Váňa, pozri sa, hen - sasovia! Tie ksichty, samý kolomaz! A henten - pána, to je mátoha, k tomu ten preslopaný hlas, no povedz, však sa podobá na švagra, taký nezdoba aj taký ožran - no nie? Ba, tá podoba! Čuj, Zina, nesiahaj mi na brata! Aký je, taký, ale náš! Ty sama hulíš a si nadratá, len pozri - no, ty vyzeráš! Vieš čo? Za takú urážku v prestávke skočíš po fľašku. Nejdeš? Že nemám donášku? Bež po tašku! Hen, Váňa, pozri na tých krpatých, tie handry - iste z dovozu! Skús také u nás dostať na šaty! Že naše? Leda pre kozu. No ty a tvoji kamoši, z tých gebuzín vám haraší, mohli by si vás pri fľaši aj zožrať vši! Pijú, čo pijú, však sa netrasú za lepším - kvôli rodinám. My nesiahame ženám na kasu - pijeme, čo sa hodí nám! Len si ty spomeň na zimu, vtedy s tým tvojím Gruzínom, čo si uhol aj benzínu, vraj - pre Zinu! Len pozri, papagáje, vidíš ich - aké sú zlaté, odpadnem! A to je kto v tej blúzke - tá má švih, tá by mi sekla, parádne! Ach, Ivanuško, prezlatý, však mi dáš na ňu z výplaty? Že sa to sotva vyplatí? Ty - hanba ti! Čuj, Zina, hovorím ti, radšej mlč! Kto na mňa písal sťažnosti? Aj prémie sú vďaka tebe fuč, tak prestaň, než sa nazlostím! Ostatne - ty máš teda vkus! Do takej blúzky taká hus? Veď pozri, aký je ťa kus, no, len to skús! Ja umriem - aha, aký akrobat, ale sa zvŕta, darebák! Celý náš majster - ako jeho brat, ten v klube skákal práve tak. No ty si prídeš z roboty, napcháš sa, drichmeš obutý, reveš, keď nie si ožratý, čo na to ty? Ty, Zina, nevyrývaj, čert ťa ber! Len utrácaš a urážaš. Človek sa cez deň nadrie ako zver a doma - taký oldomáš! Počul som to už toľkokrát, že idem radšej karty hrať. V krčme ma čaká kamarát a bude rád! Aha, len pozri, táto gymnastka - tá keď nohami zavirgá! V tej kaviarni, kde stojí trinástka, je taká istá servírka. No tvoje kamošky - však vieš, jazyky pichľavé jak jež, len štrikujú a ty z nich tiež raz osprostieš! A čo tá pokladníčka z bufetu, čo si sa jej tak natískal a vláčil za ňou bukrétu až do nového sídliska? Ach, nechajme to. Ja mám plán navštíviť v lete Jerevan. Čo, že mám zaliezť voľakam, že chceš byť sám?
© Lýdia Vadkerti-Gavorníková. Preklad, 1985