Mne každý večer pozažíha sviečky
a obraz tvoj mi v dyme zhasína.
A nechce sa mi veriť, že čas lieči
a že beh času spasí ma.

Získal som pokoj - nie však vytúžený:
snov som mal v duši na rok a nie na pár dní
No budúcnosť mi ušla v stopách ženy
do prístavu a potom na parník.

Mne každý večer pozažíha sviečky
a obraz tvoj mi v dyme zhasína.
A nechce sa mi veriť, že čas lieči
a že beh času spasí ma.

Mám v duši púšť, je smutná, nehostinná,
čo hľadíte - už niet v nej dobra ani zla,
niekoľko zlomkov piesní, pavučina -
to ostatné si ona odniesla.

Mne každý večer pozažíha sviečky
a obraz tvoj mi v dyme zhasína.
A nechce sa mi veriť, že čas lieči
a že beh času spasí ma.

Už nemám ciele - nevedie k nim cesta,
kutrajte sa mi v duši, kto uz ublíži
dvom polofrázam a dvom pologestám?
Zvyšok je vo Francúzsku, v Paríži.

Mne každý večer pozažíha sviečky
a obraz tvoj mi v dyme zhasína.
A nechce sa mi veriť, že čas lieči,
čas nesceľuje, ale dokaličí
a všetko sa v ňom pomíňa.