Keď sa priateľ ukáže raz,
že je nie tým, lebo iným,
keď ani to nie je jasné,
čo v ňom podlé a čo kladné,

ber ho do hôr - do steny!
Nie hnev, hádka a či svár
ale výstup spoločný -
v ňom uvidíš pravá tvár!

Ak sa predstaví tam hore
ako chúďa vystrašené,
ak bez byľky dobrej vôle
opustí ťa nevzrušene

- cudzí kráča vedľa teba...
Čo ako sa usmieva,
r horách takých nie je treba,
o takých sa nespieva!

Ale ak aj mlčal, no šiel,
ak bo! istou oporou,
ak vám krok spoločne znel
v stene - či len pod horou,

ak šiel ako treba kráčať
v živote, či do bojov -
potom môžeš navždy rátať
s kamarátskou podporou.