Pozametali všade, nech vraj nieto stôp...
Nuž klebeťte a nadávajte na mňa v chóre:
Môj cieľ je obzor, tam je páska, tam je stop -
nechcem nič, len byť prvý na obzore!

Podmienky stávky nie sú všetkým vítané -
presekávali ruky neochotne.
ísť stále len po rovnej ceste, inak nie.
Zaväzujem sa neodbočiť od nej.

Tak namotávam míle na kardan
a rovnobežne s drôtom meriam pláň.
Podchvíľou tieň mi krížom cestu kosí -
raz čierny kocúr a raz v čiernom ktosi.

Viem - neraz hodia mi aj pod kolesá klát.
Viem, musím rátať s podrazom - vždy s dákym novým.
Viem - s úškrnom sa pokúsia aj zopárkrát
preťať mi cestu lankom oceľovým.

Ručička na doraz je pri tej rýchlosti.
A zrnko piesku - ako výstrel prudký.
A volant zvieram, až mám kŕče v zápästí -
stihnem to skôr, kým pritiahnu tie skrutky!

Tak namotávam míle na kardan
a kolmo na drôt teraz meriam pláň -
skôr ako pritiahnuť tie skrutky stihnú
a lanko na úroveň môjho hrdla zdvihnú!

Topí sa asfalt, z pneumatík ide čmud!
Riešenie blízke už ma pod rebrami kole!
Napnuté lanko trhá moja holá hruď.
Hľa, žijem - páni, čierne pásky dole!

Kto do tej stávky vohnal ma - bol ukrutník,
v zámeroch, v sporoch zlú hru hrá ten človek.
V zákrutách brzdím, keď ma ohrozuje šmyk -
aj keby risk ma bavil akokoľvek.

Tak namotávam míle na kardan -
aj proti vôli drôtov, laniek, lán.
Prehrali - nech si liečia mozgy choré,
keď objavím sa prvý na obzore.

Obzor - môj cieľ je ďalej však tam, kde bol prv.
Nepretrhnutá je tam v diaľke jeho páska.
Len lanko prervané, čo chcelo moju krv -
no z kríkov strieľajú zas, len tak práska.

Nie za ruble je táto moja štvanica.
Dal som sa uprosiť: Ju risk je krása.
Choď, zisti, či je na obzore hranica -
či obzor ešte rozširovať dá sa!“

Tak namotávam míle na kardan.
Vari si do kolesa streliť dám?
No brzdy zlyhávajú! Ach, nedal som pozor!
Vo veľkej rýchlosti som minul obzor!