Tento deň nech je prvý - nech zve ho tak reč -
bije strieborná hodina, dívaj sa, mať!
jarná vysoká voda nás odnáša preč -
veď ste sľúbili čakať a v mysli nás mať.

V stopách moreplavcov - i tých živých, i z filmovej plachty -,
čo nám určili správny kurz - z ľadov a útesov von,
aj my zmáhame oceán, napli sme belostné plachty,
kdeže vrtule - dopredu ťahá nás veterný kôň!

Nuž nech vlasti sa veselšie vodí -
počkať na zázrak musí si však!
My jej budeme večnú daň lodí
čestne posielať: volací znak.

Plachtám rekviem dávno už zaznelo vraj,
znáša v múzeu pirátska briga svoj trest.
Kotvu do dejín spustila korveta aj -
a len dymiaci ťarbáci v úcte sú dnes.

No do siedmeho kolena treba si pamätať mená
tých, čo cez oceány sa plavili, hop lebo trop,
ktorým za kormou syčala do biela zovretá pena -
oči nad nimi prižmúriť musel aj osud tých dôb.

Nuž nech vlasti sa veselšie vodí -
počkať na zázrak musí si však!
My jej budeme večnú daň lodí
čestne posielať: volací znak.

Nám už nenúka diaľava neznámu zem,
naše mená už nezíska ostrov či súš -
všetci svätí a vlastníci významných mien
všetkým súšam a ostrovom dali ich už.

Niet už objavov - falošné predstavy nemáme o tom.
Ako živá však po kotvách steká tá voda aj nám!
Trochu šťastia - a v sebe tie pevniny nájdeme potom!
A keď vkročíme na ne, už navždy žiť budeme tam!

Kormidelníci - otvorte oči!
Čo ak šťastnou sa ukáže hmla?
Bludný Holanďan k nám svoj kýl stočí,
fakle pre nás len zapálil, hľa!

Nuž nech vlasti sa veselšie vodí -
počkať na zázrak musí si však!
My jej budeme večnú daň lodí
čestne posielať: volací znak.